Miesto: Hotel G*, Turčianske Teplice
Dátum : 17.07. - 23.07.2005

Tentokrát sme sa zúčastnili rekondičného pobytu v Turčianskych Tepliciach. Aby ste sa dostali do obrazu o atmosfére,ktorá tam vládla, ponúkame Vám slohovú prácu jedného zo zúčastnených členov:

• Moje zážitky z Turčianskych Teplíc

Počas tohtoročných letných prázdnin som bola v tábore v Turčianskych Tepliciach. Na tento pobyt som sa pripravovala už pár mesiacov vopred. Presne odvtedy, keď som naisto vedela, že pôjdem. Veľmi som sa tešila.

 Môj výlet sa začal už na železničnej stanici. Mám už síce jedenásť rokov, no doteraz som nikdy necestovala sama vlakom. O to bolo moje nadšenie z cesty väčšie, doprava bola rýchlikom a cestovala som sama bez rodičov. Cesta bola spočiatku príjemná, ale tešila som sa, keď sme dorazili do jej cieľa.

 Boli sme ubytovaní v príjemnom prostredí hotela G*. Chodili sme sa každý deň kúpať na termálne kúpalisko. Kúpania som si užila. Veľmi dobre som sa cítila pri každom pobyte v soľnej jaskyni a úžasne mi prospela masáž. Pani kuchárky boli hotové majsterky svojho remesla. Vždy niečo chutné pre nás pripravili. Navyše sme mali na výber až z troch jedál. Museli sa určite už od skorého rána zvŕtať v kuchyni, aby všetko pripravili. Boli naozaj veľmi milé.

 Zažila som veľké množstvo zážitkov, ktoré sa mi zaryli do pamäti. Veľmi mi utkvel v mysli celodenný výlet do Čičmian a Rajeckej Lesnej. Navštívili sme múzeum, videli sme nový pitný prameň a ručne vyrezávaný Betlehem. Na kúpalisku Veronika sa mi veľmi páčilo na tobogánoch. Horšie to bolo s výstupom, pretože vyjsť asi päťdesiat schodov dá námahu. Ten úžasný pocit z cesty dolu však stojí za to. Bolo to veľmi vzrušujúce. Srdiečko mi bilo ešte asi tri hodiny. Výlet sa naozaj vydaril a aj nás dostatočne unavil. Zaspala som už cestou do hotela.

 Týždeň ubehol ako voda a prišiel deň návratu. Klamala by som, keby som tvrdila, že som sa netešila domov. Tých pár dní odlúčenia od rodičov a malého bračeka aj napriek úžasným zážitkom, novým kamarátom a super dozoru bolo, priznám sa, ťažkých. Stáli však za tie krásne zážitky, ktoré si budeme nosiť vo svojom srdiečku až do konca života. Budem ich neskúr rozprávať svojim deťom, tak, ako moji rodičia mne.

 Čo dodať na záver? Som veľmi šťastná, že som mala príležitosť zúčastniť sa tohto pobytu.

Sandra Zsolnaiová, 11 rokov

• Fotogaléria