Miesto: Penzión Bilan, Vodice, Chorvátsko
Termín
: 25.08.-03.09.2006
Naše deti sa zúčastnili počas leta 2006 prímorského rekondičného pobytu v Chorvátskej oblasti Vodice. Ako sa im páčilo?
Veľmi som sa tešila na koniec prázdnin. Nie kvôli začiatku školských dní, ale pre dovolenku v Chorvátsku.
Začalo to cestou autobusom.. Cestovala som 15 hodín, kým sme sa dostali do známych Vodíc. Cesta autobusom bola únavná. Len čo sme dorazili do Penziónu Bilan a vybalili si kufre, utekali sme k neďalekej kamienkovej pláži. Prvýkrát v tomto roku som sa vykúpala v slanom Jadrane. Každý večer sme chodili do mesta. Videli sme aj spievajúcich indiánov, orchester, neobyčajného maliara a pestrofarebného papagája. Na piatok bol naplánovaný výlet loďou na ostrov Krk. Cesta bola vzrušujúca. Na lodi boli k dispozícii ryby, ktoré sme si bohužiaľ neobjednali a ostatným sme potichu závideli. O jednej sme sa stretli so sprievodkyňou a prešli sme sa po Národnom parku Krk. Po dokončení obchádzky sme išli k vytúženým vodopádom. Kúpanie vo vodopádoch bolo skvelé. Voda nás odnášala a snažili sme sa plávať proti prúdu. Veľmi sa nám to nedarilo. O 10 minút pani vedúce kričali: „ Rýchlo von z vody, o chvíľu odchádza loď! ´´ A tak sme sa museli obliecť a utekať na loď. Cestou naspäť som bola dosť unavená a s kamarátkou Vandou sme zaspali opreté o stolík. Prišli sme naspäť do Vodíc. Večer sme sa pobalili a ráno sme sa ešte vykúpali v mori. Cesta domov bola celkom zvládnuteľná, takmer celú som ju prespala.
Som rada, že som bola na takom zaujímavom výlete a mohla som spoznať veľa nových kamarátov.
Jankovičová Lenka,14 rokov
Toto leto som bola na dovolenke v chorvátskych Vodiciach. Bolo tam veľmi pekne a slnečno. Cestou tam sme išli autobusom. Tá bola veľmi únavná a dlhá.
Ráno sme prišli okolo 10 h ráno. Kým sme sa ubytovali, pohostinný ľudia v penzióne nám ponúkli občerstvenie. Pretože začalo pršať, museli sme zostať v penzióne a vybaliť si všetky veci. Na ďalší deň sa však vyčasilo, že sme mohli ísť hneď na pláž. Išla som s Lenkou a s Ivou, pretože Vanda nečakane ochorela a Silvika bola taká unavená z cesty, že ostala na izbe s Vandou oddychovať. Keď sme prišli z pláže, išli sme do mesta pokupovať nejaké darčeky pre rodinu aj pre seba. Stretli sme aj Indiánov, ktorí predávali svoje CD-čká a zároveň spievali. Bol tam aj maliar, ktorý maľoval sprejmi a predával svoje „ umelecké diela“. O pár dní sme sa vybrali cestou na lodi. Loď bola super. Škoda, že vlny boli také malé a loď taká veľká. Cesta na ostrov Krk trvala asi 3 hodiny. Keď sme prišli, išli sme na obhliadku okolo vodopádov a nakoniec sme sa v nich aj okúpali.
Na túto dovolenku tak ľahko nezabudnem.
Róberta Petrášová, 14 rokov
Celé prázdniny som sa veľmi tešila tešila na dovolenku v Chorvátsku. Prázdniny ubehli rýchlo a aj keď dovolenka bola už na ich konci, ani som nevedela ako a už som sa balila.
Hoci bola cesta autobusom únavná, pobyt za to stál. Všetko sa mi páčilo, od mora a pláže cez ubytovanie až po jedlo. Ku koncu pobytu nám vedúci pripravili výlet do Národného parku Kornati. Cesta loďou bola dlhá a ranný studený vetrík nás ešte zobúdzal.. Park bol nádherný. Priezračná voda z kaskádových vodopádov s hukotom dopadala do jazera. V tomto jazere s protiprúdom sme sa aj veľmi zábavne „kúpali“, keďže nás voda ťahala preč. Park bol krásny a vodopády z hora tiež. Jediné, čo mu troška uberalo na príťažlivosti , boli všadeprítomné malé húsenice. Ľudia sa im museli vyhýbať. Boli na stromoch, drevených zábradliach, dokonca viseli i vo vzduchu. Neraz som musela medzi nimi kľučkovať, no i tak som sa dvom nevyhla.
Spiatočná cesta, ako to už býva, sa zdala rýchlejšia ako cesta tam a do penziónu sme prišli príjemne unavení z dlhého výletu.
Naše aktivity > Prímorské pobyty > 2006 > Chorvátsko