Miesto: Hotel Avena***, Liptovský Ján
Dátum : 28.10.2006 - 03.11.2006

Tak ako po každý rok, tak i tento, sme pre naše deti a mládež ADAMu, tentokrát spolu s Relax Hotel*** Avena, zorganizovali rekondičný pobyt. Ako sa ADAMákom páčilo, si môžete prečítať nižsie. Samozrejme si nezabudnite pozrieť i našu fotogalériu.

• Môj najkrajší zážitok z rekondičného pobytu v Lipt. Jáne

V jedno ráno v Liptovskom Jáne nás napadlo navštíviť symbol Liptovského Jána – prameň s minerálnou vodou. A otázka znela: „ Prečo sa v ňom neokúpať ? “ Nebolo by na tom nič zvláštne, keby nebolo zima a teplota vzduchu  sa nepohybovala len  4 stupne nad nulou.

A je to tu. Ja, Martina Slížiková spolu s vedúcou pani Jakubáčovou,  tatom a s pani doktorkou Kirkovou sme tam vliezli. Voda  nebola až taká teplá, no  „ krutá realita „ nám ju ukázala inak. Voda bola studenšia, ako sme predpokladali.  Spoločne sme to zvládli. Dojem z pobytu v „ kadičke „ bol zaujímavý. Voda najskôr chladila, potom štípala a nakoniec pálila. Nič takého som  doteraz nezažila.  Po 20 minútach sme ale mali z vody vyliezť. Vtedy nastal ten šok. Treskúca zima.  Lepili sme sa na kameň. Vybehla som ako splašená von, zobrala uterák, mikinu, kľúče od auta a utekala cez dedinu k nášmu autu. S fialovými perami som v ňom čakala na ostatnú posádku návštevníkov  „ kadičky „. Dobehli tak isto ako ja, premrznutí na kosť.  Naskákali do auta a čo najrýchlejšie sme sa snažili dostať do hotela.  To už bola tá menej náročnejšia časť tohto výletu. Nakoniec sme skončili vo  vírivej vani, kde sme sa vyhriali.

Môžem povedať, že  zážitok mám z tohto  pobytu zaujímavý, a je dokázané, že aj keď sme trošku primrzli, potom sme aj odmrzli.

Tento zážitok mi  zostane  na celý život.

Martina Slížiková,13 r

• Môj príchod

Keď som prišla do hotela, mala som zvláštny pocit. Všetko bolo ako vymyslené. Zdalo sa mi, že všetci sú iba v mojich predstavách. Prišla som do izby a moja spolubývajúca a ja, sme sa smiali od radosti. A o chvíľu prišiel nový deň . 

 Lucia Haluzová, 11 r.

• Vírivá vaňa 

Na stredu sa rozhodli vedúce objednať vírivé vane. Najprv sa o deviatej stretli chalani a pripravovali sa do vírivky. Dievčatá si zatiaľ upratovali izby na bodovanie. Medzitým prišla kontrola a dostali sme plný počet bodov-10. Prezliekli sme sa a išli do bazénu. Bola trochu studená voda, ale keď sme vstúpili do vírivých vaní, teplučká voda v nich, po bazéne,  bola ozaj super. Sadla som si do víriviek s Kikou, Luciou, Maťou, Barborou a Grétou. Bola tam fantastická voda. Sedeli sme tam pol hodinu a potom sme sa išli prezliecť. Najprv sme sa ale osprchovali a potom sme išli na izbu. Bol čas odpočinku  po vírivke. Potom sme išli na obed. Po obede bol popoludňajší odpočinok. Prišli sme na izbu, kde sme si v rámci odpočinku pripravovali masky na Halloween. Počasie bolo pekné, tak sme išli  po odpočinku na prechádzku do lesa. Na príkaz vedúcich  sme si dali teplé oblečenie a „ Hurá do lesa „. Bolo chladné popoludnie a v lese sa výborne dýchalo. Keď sme načerpali energiu z lesov, vrátili sme sa do hotela. Po večeri sme mali karneval. Bolo v ňom veľa masiek. I keď sa karneval niesol v duchu Halloweenu, zúčastnilo sa veľa smiešnych masiek. Napríklad taká Coca – Cola. To bola moja spolubývajúca Katarína. Ja som bola strašidelnejšia. Bola som totiž Dracula. Klaudia  ma nalíčila a nakreslila mi  upírove zuby. Celú  show moderovali Červená karkulka Lucia  a čierny kocúr Kika. Cez reklamu počas show sme sa  promenádovali pred recepciou hotela. Mali sme veľký aplauz od hostí. Na schodoch sme sa aj pofotili. Po reklame vyhlasovala porota víťazov. Potom bola diskotéka do 21 hodiny. Púšťali super pesničky. Po diskotéke som sa vybrala na izbu, kde som plná zážitkov zaspala.

Dominika Tomášková, 12 r.

• Sauna

 Najväčším prekvapením bola pre mňa  pekná sauna a že mohli sme si sadnúť aj ľahnúť, keď nás tam nebolo veľa. Páčilo sa mi tam preto, že sme tam vydržali dlhšie ako dievčatá a namerali sme ohromnú  výšku teploty, až 81 stupňov C. Paráda bola, keď sa dolievala voda na kamene, aby bolo ešte horúcejšie.  Vyzeralo to, ako keby sme vyšli z bazénu. Boli sme celkom mokrí. Keď sme vyšli von zo sauny, mohli sme sa rozhodnúť, či sa pôjdeme osprchovať, alebo zatiahnuť špagát a pustiť na seba vedro studenej vody. Ja a môj kamarát, sme zatiahli za špagát a tá ľadová voda sa spustila na nás. Potom hneď sme išli do bazénu.

Veľmi je tu dobre , ale je nám smutno za domovom.

Jozef Tomáška, 11 r.

• Môj najkrajší zážitok

 Môj zážitok bola BELA. Je to veľmi pekný pes. Je chlpatý ako kožušina. Veľmi rád sa hrá. Na deti nešteká. Ja by som si ju chcela zobrať domov.

Gréta Kirková, 8 r.

• Môj najkrajší zážitok

Môj zážitok je Bela. Nechcem od nej odísť, lebo je mojou psačou kamarátkou a vždy aj bude. Psík o ktorom píšem je dobrý. Stále som si ho fotila . Mám ho už ako pozadie na mobile. Raz sme išli  s kamarátkami a vedúcim s Belou na vychádzku. Bela je isto veľmi smutná, keď s ňou nie sme.

Kristína Dostálová, 8 r.

• Bela

Na jeden deň sme mali naplánované športové hry. Ja, ako zásadný odporca hromadných športových hier, som sa rozhodla byť nečinná. Moje rozhodnutie sa zmenilo, keď som za hotelom uvidela obrovského bernardína. Na tabuli, na jej klietke, bolo napísané : „Kto chce Belu vyvenčiť, môže si vôdzku požičať na recepcii“. Tak sme ju zobrali na prechádzku. Keď sme išli späť, našla nejakú rukavicu. Najprv si ju niesla, no potom ju odložila do trávy. Pri hoteli sme jej  odstraňovali chuchvalce srsti, pretože pĺzla. O chvíľu  sme išli  zase na prechádzku, teraz všetci. Samozrejme aj s Belou. Opäť si našla rukavicu a opäť ju položila do trávy. Po ceste pozbierala zopár konárov. To aby sme si založili ohník, keby sme sa s ňou stratili. Keď sme sa vrátili, museli sme ju zavrieť do klietky. Škoda.  Mysleli sme si ,že ju môžeme vyvenčiť aj na druhý deň. No vedúce nám to už nepovolili.  Zase škoda.

Inak, to je môj najkrajší zážitok

Katarína Sitová,12 r.

• Výlet

V predposledný deň nás vedúci zobrali do Liptovského Mikuláša. Chvíľu sme blúdili po meste. Na koniec sme prišli do Múzea  poľovníctva a rybárstva.Boli tam krásne exponáty. V jednej vitríne boli lovecké zbrane, v inej zas ryby a v ďalšej kožušiny a vypchaté zvieratá. Boli tam napríklad vtáky, ryby a  šelmy. Najviac ma zaujala vydra, ktorá bola zrazená autom na diaľnici.

Keď sme vyšli z múzea, pustili nás vedúci do obchodu. Nakúpili sme to, čo sme potrebovali, ale aj to, čo nie.

Nakoniec sme išli na autobusovú zastávku. Na autobus sme čakali dlho. Od rána veľmi snežilo, tak nám bola poriadna zima. Ja som si kúpil z automatu na zastávke horúcu čokoládu.. Ale sneh stále padal a už som vyzeral ako snehuliak. Vtipy nás trochu zohrievali. A nakoniec, asi po štvrť hodine,  prišiel autobus. Nastupoval som celý zmrznutý.

Keď sme vystúpili na zastávke v Liptovskom Jáne, začali sme do seba hádzať snehové gule. Do hotela sme prišli ako snehuliaci.

Bol to krásny zážitok, ale tešil som sa do sauny.

Denis Chrvala,13 r.

• Super oddych

Po 1.dlhom dni a únavnom vybaľovaní sme sa rozhodli pokochať sa nádhernou „liptovskou prírodou“. Na jeseň je príroda krásna, ale tu, v Liptovskom Jáne je prekrásna – tie nádherné zasnežené vrchy, stromy, ktoré sú do miliónov farieb zahalené. Ráno – tá tráva postriebrená ligotavou námrazou. Je to naozaj nádhera.

Cesta bola dlhá a únavná, ale všetci sa tešili, ako to vlastne dopadne. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavostí, ako sa ktorý vrch volá. Bolo síce  chladno, no nikomu to neprekážalo – stačilo, keď sa len pozreli na tú nádheru a hneď sa zahriali.

Každý z nás si našiel kamošov, s ktorými sa zabával a snažil sa byť čo najmilší k nim.

Izby, ktoré sme dostali, sú super. Niektoré majú balkóny s úžasným výhľadom na les, ktorý obklopuje náš hotel Avena – trojhviezdičkový, s pekným nábytkom, bazénom, vírivými vaňami, fitnescentrom, saunou, masážami, a iným. Bezpochyby pre nás tri  kamarátky, sú vírivé vane najlepšie. Je to super. Úplne sa v nich človek uvoľní a myslí na pozitívne veci, či na to, čo ho ešte dobrého čaká. Prvý krát sme boli vo vírivke.

Príroda a vírivky – to bolo najlepšie z celého pobytu.

Ciutiová Barbora 13 r., Červená Klaudia 12 r., Horváthová Kristína 13 r.

• Môj najkrajší zážitok

Naše vedúce nám deň vopred  povedia, čo budeme robiť v  nasledujúci deň. Jedného večera nám povedali, že pôjdeme do sauny.

Deň sa začal raňajkami. Raňajky boli formou švédskych stolov, ktoré sú bohaté na jedlo. Po nich sme sa išli von na chvíľu  prejsť. Všetkým bolo vonku zima, lebo v noci mrzlo. Nádherná príroda sa len tak ligotala. Premrznutí sme prišli úspešne do hotela. Po krátkom izbovom odpočinku sme išli konečne do sauny. V saune som bola prvý krát. Sauna je pre nás všetkých primalá a tak sme sa rozdelili na dve skupiny. V saune bolo asi 85 stupňov C – horúco ako v pekle. Všetci sme sa tam potili ako kone. Pani vedúca nám povedala: „ Táto sauna je veľmi dôležitá pre naše zdravie“. A my na to: „Čo?“ Po 15 minútach potenia sme  sa išli osprchovať. Zasa nám pani vedúca povedala: „ Musíte sa sprchovať postupne, od nôh až po krk, v žiadnom prípade inak, lebo by ste dostali šok.“ Po osprchovaní sme sa išli kúpať do bazénu. V bazéne sa chalani jašili a cudzí ľudia  sa sťažovali. Pani vedúca vymyslela súťaž v plávaní. Všetky deti v bazéne sa rozdelili na  dve skupiny - chlapci a dievčatá. Dlhé a namáhavé súťaženie všetkých unavilo, aj tých výdatnejších. Nikomu sa nechcelo ísť ani na obed, ale išli sme. Po výdatnom obede sme konečne zaľahli do postele. Len, len, že sme nezaspali a nezmeškali vychádzku. Nie a nie, sa dočkať večere.  Prišli sme do hotela na večeru a skoro všetci povedali: „ Konečne večera“. Do večierky sme mali v spoločenskej miestnosti zábavný program. Deň preletel veľmi rýchlo.

 Gašparová Barbora, 12 r.

▲ Hore